Vzostup Démona
Autor: Ordur
Illidan sa pohodlne usadil na svoj plamenný trón a počúval debatu asi desiatich démonov, ktorý boli jeho generálmi. Všetci sa stretli, aby mohli dumať nad otázkou: "Ako dobiť Azeroth?". Väčšinu z generálov tvorili Nathrezimovia. Illidanovi obľúbenci hneď po Eredaroch. Páčila sa mu ich odhodlanosť a horlivosť, aby splnili jeho príkazy. Nuž ale Eredarovia mali niečo, o čom Illidan roky snil. Takmer neobmedzenú magickú silu.
Lady Vashj sa pozrela na postupujúcu armádu nagov, smerujúcu k portálu. Páčila sa jej súdržnosť jej národa. A tú vytvoril zväčša lord Illidan.
Takisto po boku Vashj stál krvavý mág, princ Kael´Thas. V jeho tvári, zahalenej rubínovým plášťom bolo vidieť túžbu po zdroji mágie. No ako jeden z mála Krvavých Elfov, odolal upiť si z nekonečnej fontány mágie - Moci Plamennej Légie. To ho však nekonečne trýznilo na duši.
"Ordur!" šepol Forniel na spiaceho šamana. "Vstávaj! Musíme letieť, Orgrimmar je blízko a Malfurion cíti, že je niečo v neporiadku."
"Kedy to prestane?" povedal ospalo Ordur.
"Čo?" nepochopil Forniel.
"Tie večné boje a hrozby..."
"Raz, keď bude celý Azeroth pripravený, nebudú potrebné boje... Ale teraz musíme ísť."
Ordur sa vytackal z provizórnej postele a napil sa studenej vody. Navliekol na seba niekoľko kusov oblečenia, zdvihol zo zeme kladivo a štít a bežal. Mali pred sebou už len úsek medzi Crossroads a Orgrimmarom.
Pred niekoľkými hipogryfmi sa črtali obrysy obrovského mesta hordy. Ale mesto netušilo, že k ním práve mieria dve návštevy. Nielen Forniel s Ordurom a Nočnými elfami, ale aj démonická armáda nagov...
Vashj precitla na druhej strane portálu po boku princa Kael´Thasa. Stáli na území blízko Durotaru. Rozhodli sa tu utáboriť a prichystať plány útoku na Orgrimmar. Niekoľko Nagov sedelo pri ohni a bavili sa tým, že chytali do sietí vtáky a pretekali sa v jedení. Zatiaľ čo generáli Krvavých elfov premýšľali nad slabinami Thrallovho mesta.
"Nie! Tam podľa lordových zvedov stoja orkský krviprelievači! Tadiaľ nie!" zvolal generál Erethir´Sheir.
"Bolíš sa snáď tých hlupákov, čo nevedia, za čo sa drží meč?" vysmieval sa generál Thursathar.
"Ticho!" skríkol princ Kael´Thas. "Musíme sa sústrediť! A vy sa tu hádate ako taká banda naničhodníkov! Lord nám prikázal dobiť Azeroth! A ja ho dobijem aj keby mám ísť do boja sám! No vy sa asi nechcete obetovať pre to, čo nám lord sľubuje!"
"A čo také ti lord sľubuje? Ha!" skríkol Erethir´Sheir. "Už dva týždne nie som schopný vyprodukovať ani trošičku mágie!"
"Musíme vydržať! A potom bude Quel´Thalas znovu náš..." šeptal Kael´Thas. "Teraz ma ospravedlňte. Vyrážam aj s Nagijskou armádou. Kto sa chce pridať, nech nás nasleduje."
Hneď ako hipogrify dorazili, obkľúčila elfov skupina orkov a trollov. V jednom z orkov spoznal Ordur jeho šamanistického majstra, Urukrunu-Sharakina. Alebo, ako ho volal : Dethriona. Bol to starý učenec, ktorý vládol mágii tak isto dobre, ako ktorýkoľvek trollský mág. No tento šaman nebol zviazaný s elementárnymi totemami. On používal totemy tieňov. Pre šamana tie najväčšie nebezpečenstvá. Tieto totemy mali moc tvoriť a ničiť obrovské veci. Preto bol tento šaman roky väznení až do príchodu Plamennej Légie, kedy sám porazil pluk pekelných stráží a zahubil aj desiatky mocných eredarských černokňažníkov. Dostal preto prezývku Dethrion - Ničiteľ/Záhuba.
"To je v poriadku!" zreval mocným taurým hlasom Forniel.
"Toto je Shan´do Malfurion Stormrage! Každý čo mu len skriví vlas, zomrie. A teraz ho nechajte prejsť za Thrallom."
"To nedhovholím!" zareval lámanou orkštinou spitý trollý bojovník a vtedy spadol na zem v kŕčoch.
"A keď sa ešte niekto pokúsi to nedovoliť, bude sa zodpovedať mne!" povedal výhražne Dethrion.
"Mali ťa zavrieť až by si zčer..." nestihol dopovedať orkský strážnik a zrazu padal dole z budovy.
V tom ruchu sa rýchlo Ordur s Malfurion odplazili smerom k obrovskému Thrallovmu chrámu. Forniel aj s Tyrande a Elisher stále stáli v dave rozzúrených hordských vojakov. No nemali na výber, ak chceli, aby sa aspoň Malfurion dostal k Thrallovi.
Bol to len kúsok čo delil Nagijsko-elfskú armádu od Orgrimmaru. Museli sa skrývať za obrovskými skaliskami, aby ich nebolo vidieť. Chceli previesť dokonalý plán, ako zničiť jedno z troch najväčších nepriateľských stanovísk.
Kael zavetril, že sa blíži k hlavnej bráne a spolu s najlepšími elfskými bojivníkmi sa tam vydali. Najprv sa potichu približovali, no keď si ich orkovia nevšímali, prešli bez boja bránou.
Stáli v najrušnejšej štvrti Orgrimmaru. Pobiehali tam orkovia, trollovia ... nemŕtvy a medzi nimi aj skupinky elfov čo Kaela nesmierne zaskočilo. Až potom si všimol, že hore na veži sa niečo deje. Jeho bystré elfské oči zachytili tvár. Tvár ktorú dlho nevidel a myslel si, že táto tvár patrí mŕtvemu. Ten kto mal zomrieť bola Tyrande Whisperwind. Tá ktorú si myslel, že zabil divý prúd rieky, ktorý ju strhol v boji za záchranu poslednej elfskej karavány. No niečo bolo naozaj zvláštne. Keď sa stretli pohľady mladého blood elfského princa a krásnej lady Whisperwind, ona bola znepokojená...
Zaznely rohy na poplach. Každý, kto mal v Orgrimmare po ruku zbraň, schytil ju pevne do ruky. Nagovia zaútočili. Forniel zoskočil z veže a bežal ku bráne. Tam už bolo cítiť pach bitky. Nagovia šľahali temnými trojzubcami hlava-nehlava, nedbalo na svoj vlastný život. Orkovia - majstri v boji so sekerami však dokázali sekať a drviť Nagijské lebky. Forniel vyhodil na zem za hrsť semiačok, ktoré vytvorili tŕňovú bariéru medzi mestom a bránou. Nagovia sekali zo všetkých síl no tŕne dorastali.
Ordur zoskočil z múra a Malfurion ho nasledoval. Dostali sa až do Thrallovej trónnej sály, no nikoho tam nebolo. Všetci už stáli dole a bojovali s nagmi.
"Je neskoro." Šeptal Malfurion.
"Ešte nie!" skríkol Ordur a rozbehol sa ku zvierati kodo, ktoré bolo priviazané vonku pred Thrallovým palácom. Kodo sa postavilo s jazdcom na chrbte a bežalo k epicentru boja.
Malfurion sa pozeral na odchádzajúceho Ordura a vtom ho zrazil na zem nejaký ork. Sekerou preťal ork druidovy chrbát a už sa zaháňal že mu usekne hlavu, keď ho vtom zozadu prebodol dýkou Kael´Thas.
Malfurion sa postavil a vyliečil si rany. Potom sa pozrel na elfa a udivene mu povedal: "Ty žiješ?"
"Áno, shan´do. A robím veľkú chybu. Keď som vstúpil do mesta, videl som tu chodiť elfov. Boli šťastný a niektorý dokonca ovládali mágiu! Ako je to možné?" hovorí Kael.
"Tvoji príbuzný sa vrátili do tajomnej zeme bývalého Quel´Thalasu a vybudovali ríšu rovnajúcu sa slávou tej pôvodnej. Po čase sa im magická sila vrátila a boli schopný znovu čarovať. No nikdy nezabudli na svojho verného princa, Kael´Thasa, o ktorom sa dozvedeli že žije v Outlande. Spojili sa s Hordou, ktorá Outland začala kolonizovať." Odpovedal mu Malfurion.
"Takže sa nám magická sila vrátila?" čudoval sa Kael.
"Presne tak."
"Potom musím zabrániť tomu šialenstvu! Pridal som sa k lordovi Illidanovi, ktorý chcel, aby som pre neho dobil Azeroth. Ale pritom by som musel zničiť svoj vlastný národ! A to nedovolím... zvolám všetkých mojich generálov so svojimi jednotkami do mesta! Avšak nie na útok! Ale na obranu Orgrimmaru!" vtom Kael zmizol vo víre mágie. Preniesol sa do tábora krvavých elfov.
Forniel ležal na zemi od únavy. Nedokázal viac držať tŕňovú bariéru. Tak teda pustil toto kúzlo, no bariéra nepovolila, ba ešte zosilnela. Predtým, ako sa zrútila, udržal ju Malfurion, ktorý práve dobehol. Sila ktorá prúdila z Malfuriona bola tak výrazná, že ju Forniel cítil, aj keď bol od neho dosť ďaleko. Tento druid bol tak mocný, že by sám dokázal zrútiť celý Azeroth do víru nekonečna.
Ordur si razil cestu na kodo medzi nagmi. Zo sedla im drvil lebky kladivom. Niekedy vyšľahol prúd ľadu a tým zabránil nagovi v zabití skupiny orkov. Jeho cieľom však bolo niečo iné. Hadia čarodejnica. Stála opustená v pozadí boja, no jej účinkovanie bolo vidieť. Napríklad, keď zo zeme vystrekol gejzír žeravej vody, alebo keď jedného orka roztrhalo na kúsky tornádo.
Šaman zoskočil z kodo a nechal ho prechádzať cez rady nagov. Potom sa pomaly plazil, tak potichu, aby ho čarodejnica nezapočula. No tauren nie je na to prispôsobený. Čarodejnica si ho všimla a vzápätí zareagovala tým, že po ňom hodila ostrý ľadový hrot. Hrot sa zabodol Ordurovi do ruky a mučil ho v bolestiach. Šaman vyskočil a opätoval magický útok tak, že zoslal na čarodejnicu blesk. Ten ju zasiahol do hlavy a spôsobil nepeknú popáleninu. To nachvíľu odlákalo jej zmysli a Ordur mohol vojsť do jej mysle. Tak ju rozptýlil a ona si nedávala pozor na svoju fyzickú schránku. Ordurova lesť ju stála zlomenú ruku, lebku a niekoľko rebier. Čarodejnica vedela, že šaman je unavený a tak mu šikovne strelila ľadový šíp do nohy. To položilo Ordura na kolená. Avšak teraz ani jeden z dvoch súperov nebol schopný boja. Čarodejnica zasyčala pár nezrozumiteľných slov a vytvorila pred sebou nestabilný portál. Hneď ako ním prešla, zrútil sa. Ordur pomaly vstal a pozrel sa za seba. Videl armádu, ktorá sa nemohla rovnať ani jednej v Azerothe. Boli to démoni plamennej légie, na čele s tajomným tieňom. Nepodobal sa ani na démona avšak ani na nič iné. Bolo to to, čoho sa každý v Azerothe bál najviac. Lord Illidan sa vrátil...
Malfurion preskočil niekoľko mŕtvych orkských tiel a zamieril k Tyrande, ktorý už bola obkľúčená asi piatimi nagmi. Vtom, ako sa nagovia rozhodli zaútočiť na ňu, boli zviazaný jedovatými rastlinami, ktorých tŕne ich zabili.
Tyrande pribehla k Malfurionovi a povedala: "Tento boj horda nemôže vyhrať. Aspoň nie sama..."
"Aj ty si myslíš že..." Premýšľal Malfurion. "Je to asi naozaj jediná šanca. Poď tam sú naše hipogryfy."
Forniel sa postavil a videl ako nad ním letia dva hipogryfovia. Zradil? pomyslel si. Ale to bolo teraz jedno. Forniel si však nevšimol, že pred ním stál naga, ktorý mu presekol brnenie. Druid sa rýchlo pozbieral a vyšľahol na nagu prúd mesačného svitu. Naga padol ťažko popálený na zem v bolestiach. Forniel vyskočil a premenil sa na havrana. Rýchlo obletel Orgrimmar a letel smerom na juhozápad. Do krásneho mesta taurenov, do Thunder Bluffu.
Thrall skočil do stredu skupiny asi tuctu nagov a rýchlou otočkou Doomhammerom všetkých zabil. Potom prebehol doprava a pomocou reťazového blesku zaživa spálil ďalších ôsmich nepriateľov. Náčelníkova družina pritom sekala všetko nepriateľské, až kým sa nedostali k bráne. Tam počkali, kým sa k ním pripojili ostatní a pokúsili sa oslobodiť vonkajšiu časť pred Orgrimmarom.
Ordur sa pokúšal postaviť no nohy ho neposlúchali. Pokúsil sa teda oprieť o kladivo, no vtom na neho skočil jeden z Pekelných psov. Chápadlá toho tvora majú silu vycicať energiu z tela. Ordur sa snažil brániť no nedarilo sa mu. Pes sa už takmer prikusol k šamanovmu telu, keď vtom ho odrazil obrovský medveď. Za ním bežal troll, ktorého Ordur poznal. Bol to Bromo. Jeden z Angles of Agony. Bromo preskočil mŕtvolu psa a podal Ordurovi ruku. Šaman zahvízdal a zjavil sa pred ním kodo. Zviera bolo celé krvavé, no malo na sebe len pár rán. Ordur aj Bromo naň nasadli a bežali preč.
Kodo po ceste zrazilo zopár nagov a zastavilo sa pri bráne do Orgrimmaru. Obaja jazdci zoskočili a pomaly prešli pod ochranou Thrallovej družiny do mesta.
Ordura ťahali dvaja orkovia k lekárke v meste. No prišiel pred nich Forniel. Otočil sa k vojakom a povedal: "Môžete sa vrátiť ja sa o neho postarám." Vojaci odišli.
"Forniel, čo sa to deje?" spytoval sa Ordur, ktorého Forniel začal liečiť za pomoci druidskej sily.
"Démoni znovu prišli na tento svet! No toto už zďaleka nie je Plamenná légia. Týchto vedie sám Illidan. Ten najhorší démon akého Azeroth poznal..."
Vashj sa zranená po boji zjavila neďaleko armády pochodujúcich krvavých elfov. No šli z iného smeru ako ležal ich tábor. Moc nad tým nepremýšľala, len sa k ním začala približovať.
Armáda zastavila. Vashj počula výkriky v elfskej reči. Potom len zasvišťali šípy a jeden z nich ju trafil tak, že stratila vedomie...
Kael'Thas sa vrátil ku svojim generálom, ktorý vážne uvažovali nad tým, že sa po boji vrátia do Quel'Thalasu. Princ k nim priskočil a povedal :
"Stretol som veľkého druida Malfuriona Stormragea. Povedal mi, že naši druhovia sa spojili s hordou a dobili Quel'Thalas. Možme sa vrátiť do svojich domovov a žačať žiť nový život! Viem, že Illidan nás oslepil ale teraz je čas bojovať za Azeroth! V mene Thalasianského národu! Vpred! Pobime každého démona, ktorý sa nám pokúsi postaviť do cesty, až kým neoslobodíme našu vlasť!"
"Sssstráže sa vrátili! Mussssssíme jednať." Povedal Nagijský kapitán, keď uvidel, že z Orgrimmaru stále vychádzajú nový vojaci.
"Nemáme časssss. Lord Illidan už je blízko! Musssssíme zaútočiť vššššetkým čo máme." Tvrdil veliaci dôstojník.
"Tak dobre! Všššetky bojové korytnačky posstavte pred brány. Tie už sssi prerazia cestu dnu..."
Ordur, už úplne vyliečený sa postavil vedľa Forniela a spolu hľadeli z masívnej prednej hradby mesta na démonov, ktorý sa zoskupovali asi kilometer pred bránou. Hlavnú časť démonov tvorili Pekelníci, ale aj Eredarovia. Títo černokňažníci dokážu veci, ktoré aj roky po druhej vojne s légiou strašili dokonca aj tých najudatnejších vojakov. Ich sila presahuje moc ktoréhokoľvek smrteľníka...
Stilgarpyco stál na čele armády krvavých elfov a po jeho boku stála krásna elfka Aishutha. Spolu hľadeli na armádu démonov. Mali v pláne ich napadnúť odzadu a v momente prekvapenia zavraždiť všetkých Eredarov. To by pripravilo démonov o veľkú výhodu, ktorú majú. Potom by už mohli zahájiť bojovníci rýchly útok, aby zničili Pekelníkov a Illidanovu osobnú stráž. O samotného Illidana sa chcel postarať Stilgarpyco, ktorému tento démon naveky zatratil celú jeho rodinu.
Malfuriona šľahali do tváre studené Dun Morgothské vetry. Hipogryf len tak tak preletel cez hory. Ak by tam pobudli dlhšie, zamrzol by. Teraz čakala druida cesta na sever. Do Undercity.
Tyrande stála pred kráľom Stormwindu, pred samotným Anduinom Wrynom a horlivo mu vysvetľovala situáciu v Orgrimmare. Potom rozpovedala návrh Malfuriona a čo všetko by tento čin obnášal. Kráľ sa zozačiatku zdráhal, no potom pristúpil, že démoni sú nebezpečenstvo pre celý Azeroth, nie len pre Kalimdor.
Niekoľko krvavých elfov, tak aby vyrovnali počet Eredarov, sa začalo skrývať v tieňoch a pomaly blížiť k démonom. Každý elf mal na starosť jedného Eredara. Aishutha v ruke držala pevne svoju otrávenú dýku a pomaly našľapovala, aby ju démoni nemohli spozorovať.
Asi o desať minút dorazil každý elf ku svojmu cieľu. Na pokyn Aishuthy zaútočili. Každý z nich sa najprv postavil, potom rýchlo vyskočil a obratne prerezal Eradarovi krk tak, aby bolo nemožné útok prežiť.
Keď Aishutha zneutralizovala svoj cieľ, jemne sa usmiala, pretože si ich nevšimol ani jeden z démonov. Títo hlupáci len slepo hľadeli na mesto a ani sa nepohli. Osudným im bolo, keď si nevšimli ani prichádzajúcich elfov, ktorý ich napadli zozadu.
Stilgarpycovi z ruky začali vyletovať ohnivé strely, ktoré dokázali na jednu ranu zabiť Illidanových strážcov. Stilgar sa dostal dokonca až k Illidanovi, na ktorého pozrel a skríkol: "Otoč sa démon, nech ti vidím do tváre!" No mág si pritom nedával pozor a z boku na neho skočil démon a sekol mu do brucha. Všade vystrekla krv. Illidan sa len tupo zasmial a skočil medzi bojujúcich elfov. Sekal všetko, čo jeho dvojbritom prišlo do cesty, až... až kým ho nezastavila mocná dýka. Než sa Illidan spamätal, druhá dýka mu ležala zaborená do hrude. Jed sa mu začal rozlievať celým telom. Démon sa snažil nepanikáriť a pozrel do tváre mladej vrahyne. Bola to elfka Aishutha. Illidan sa vzoprel sile jedu a pripravil dvojbrit na poslednú ranu, ktorá mala oddeliť elfke hlavu od tela. No to sa nestalo. Predtým, než stihol čokoľvek spraviť zasiahol ho do hlavy ostrý ľadový bodec. Illidan spadol na zem v kŕčoch. Stilgarpyco, ktorý bodec vystrelil, padol vedľa neho.
Ordur sa pozrel na korytnačku, ktorá sa s revom blížila k nemu. Taur vyskočil a kladivom jej prerazil lebku. Dopadol jej na pancier a rozbil ho. Potom sa obátil k skupine nagov, ktorý bojovali v presile s jedným orkom. Ordur sa pousmial, pretože uvidel, že nagovia majú telá mokré od vody. Vtedy šamanovi z ruky vyletel reťazový blesk, ktorý zabil celú skupinu naraz.
Forniel zviazal asi troch nagov koreňmi a potom ich po jednom spálil mesačným svetlom. Druid sa otočil smerom k Ordurovai a pribehol k nemu.
"Pozri na démonov, niekto s nimi bojuje!" povedal šamanovi.
"Áno! Sú to elfovia. Predsa len prišiel niekto na pomoc."
Malfurion doletel až do Undercity a pristavil sa k jednému z nemŕtvych ozbrojencov.
"Ako sa voláš bojovník?" spýtal sa ho pomaly.
"Moje meno nie je pre takých ako ty elf! Vypadni, než ti roztrieskam hlavu na prach!" povedal neznámy.
"Je to dôležitejšie než si myslíš! Ja som Malfurion. Prišiel som sem na pomoc. Druid menom Forniel ma upozornil na príchod démonov."
"Forniel! Ak ti verí on... tak ja tiež. Moje meno je Punkerek. Som generál armády nemŕtvych. Kde sa bojuje?"
"V Orgrimmare generál. Tam musí viesť cesta nemŕtvych." Riekol Malfurion.
"Idem zhromaždiť jednotky. Za pol hodinu sme na vzducholodi do Orgrimmaru. Ďakujem, že si nás upozornil, druid. Tak zatiaľ." Punkerek, hneď ako dohovoril, odbehol preč.
Aishutha vyskočila a chytila Stilgarpyca. Vytiahla si z opaska nejaký liečivý lektvar a dala mu ho vypiť. Rany sa hojili rýchlejšie než si myslela a o pár minút bol mág znovu na nohách. Spolu s elfkou vyšli z boja a utáborili sa blízko bojujúcich armád.
"Ja som zabodla dýku do Illidana!" skríkla po chvíli Aishutha.
"A ja som..." nedopovedal mág, keď ich zahalil tieň niečoho obrovského. Obkľúčili ich asi desiati Páni desu a medzi nimi stál samotný Illidan. Nezranený.
"Snáď ste si vy dve bábky nemyseli, že to bude so mnou také jednoduché." Smial sa Illidan.
Stilgarpyco sa postavil a vytvoril medzi démonmi a elfami ohnivú bariéru. "Illidan, vedel som, že ťa raz stretnem, ale nevedel som, že si taký zbabelý, že sa mi nepostavíš sám ,ale privedieš si so sebou aj armádu prach sprostých démonov."
"Tvoja bezhlavá odhodlanosť je prekvapujúca, elfík." Povedal Illidan a mávnutím ruky preniesol démonov medzi armádu elfov pred ním.
Stilgarpyco zrušil bariéru a postavil sa pred Illidana. Démon mávol dvojbritom no nezasiahol mága pretože ten už stál za ním a strelil mu do hlavy bodec. Ľad sa roztrieštil na pevnej démonovej lebke a Illidan zahájil protiútok, pri ktorom sekol elfovi do ruky. Vystrekol prúd krvi. Stilgarpyco sa nachvíľu vzdialil a potom zaútočil všetkou silou ktorú mal, aby zničil démonve zbrane. A to sa mu ja podarilo. Illidanove dvojbrity sa prelomili. Démon zasyčal a rozbehol sa k Stilgarovi. Ten avšak uhol a strelil do Illidana ďalší bodec, no tento krát ho nasmeroval do démonovho chrbta. Illidan zaskučal a vyskočil na nohy. Rýchlo sa priblížil k mágovi a dlaňou mu udrel do hrude. Zo Stilgarpyca začala unikať mágia.
"ZA SYLVANAS!" zreval nemŕtvy stojaci za Illidanom a zabodol ohnivý meč do démona. Ten sa ihneď zrútil na zem a rozsypal sa v prach.
Nemŕtvy, ktorý odstrašil Illidana, bol Punkerek, ktorého armáda pochodovala za ním. Rýchlo sa dohodli s Aishuthou a spojili svoje armády do jednej veľkej. Potom začali pochodovať za novými démonmi, ktorý prišli cez obrovský portál, ktorý otvorili Nathrezimovia. Najhoršie však bolo, že démoni ním stále prichádzali...
Thrallovi vojaci spoločne s Ordurom a Fornielom oslobodili oblasť v okolí brány. No naskytoval sa im hrôzostrašný pohľad na stále sa zväčšujúcu armádu démonov. Nagovia už boli takmer porazený. Vtom z východu pochodovala taktiež veľká armáda krvavých elfov, ktorých viedol Kael'Thas. Démoni sa radovali jeho príchodu, až kým na nich nezaútočil. Krvavoelfsko - nemŕtva armáda sa snažila udržať démonov pri portáli, no nedarilo sa im to...
Aishutha sekala svojimi dýkami démonov, no prichádzala o silu. Potkla sa o mŕtve telo a spadla na zem. Démoni uzavreli elfov do polkruhu a obkľúčili Aishuthu. Jeden z nich sa chytal do nej seknúť mečom, ale vtom zazneli dunivé rohy a cez polovicu démonickej armády sa prehnali tí najozbrojenejší rytierskí jazdci Stormwidu. Z Juhu začali prilietavať elfské lukostrelkyne na hipogryfoch a zo západu trpasličí vojaci na gryfónoch. A vtedy sa misky váh obrátili na stranu obrancov Azerothu.
Démoni boli zahnaný späť do portálu a ten bol naveky uzavretý Stormwindskými arcimágmi a Orgrimmarskými šamanmi.
