Na území nepriatel'a
Autor: Ordur
Ordur sa pozrel na vychádzajúce hviezdy. Pár dní jeho slávy po boji pri Crosse uplynulo a on sa rozhodol, že si spraví výlet. Sedel na palube lodi mieriacej do Booty Bay. Samozrejme nebol sám. Pár osôb z Angles of Agony šlo s ním. Rozhodli sa napadnúť slabé miesta v okolí Stormwindu aby odviedli pozornosť od pripravovaného veľkého útoku Hordy. Mala to byť taká malá sabotážna misia, ktorú im udelil Vol´Jin.
Veliteľom družiny v ktorej bol aj Ordur, bol Galdonar. Maldý Troll pracujúci ako jeden zo zvedov Vol´Jina. Mal na sebe priliehavú, zlatú látkovú košeľu a na opasku mal pripevnenú dlhú mithrilovú dýku. Do akcie sa zapojil aj elfský černokňažník Tharius. Mal na sebe dlhú bielu róbu obšívanú striebornou niťou. Na chrbte mal palicu pulzujúcu energiou. Bol to celkovo tajnostkár a nikto, okrem Ordura, pretože to boli dobrý priatelia, o ňom takmer nič nevedel. Vedľa Thariusa stála pohľadná krvavá elfka Luciena. Mala na sebe róbu podobnú Thariusovej, ale v jej očiach bolo vidieť moc, podobnú, ako videl Ordur u Forniela. Ďalej tu bolo ešte niekoľko orkských bojovníkov a krvavých mágov, ktorý mali byť len sprievodcami k Booty Bay.
Loď zastala a posádka sa vylodila. Stáli kúsok od Booty Bay, mesta, kde môžu žiť nasledovníci Aliancie aj Hordy. Je to neutrálne teritórium. Ale tento zákaz útočenia sa aj tak dosť často porušuje.
Tu ich opustila orkská stráž, ktorá musela ísť do Orgrimmaru za Thrallom, aby oznámili, že jednotka pristála a môže splniť misiu. Presným plánom misie bolo napadnúť Elwyn Forest, kde sa budú len ťažko brániť, a podpáliť niektoré body. Tak bude Forniel, čakajúci pri Stormwinde aj s armádou jazdcov kodo vedieť, že útok môže začať.
Galdonar odišiel aj s Lucienou do Booty Bay, aby kúpili veci potrebné na cestu. Ordur s Thariusom strážili loď.
"Bol si tu už niekedy?" spýtal sa Ordur.
Elf bol dlho ticho, až potom potichu: "Iba na severe. V Silvermoone, Ghostlands a iných krajoch zničených démonmi..." ďalšie slová, ktoré povedal, boli nezrozumiteľné.
"Aha. Ja som bol v Undercity. Hlavnom meste nemŕtvych. Bolo to tam... strašidelné." Zasmial sa Orudur a pozrel sa na Thariusa.
"Ja sa nebojím." Šepol.
"Ja to ani netvrdím" odvetil Ordur. Potom nastalo ticho, až kým neprišli ostatní.
"Tak! Môžeme vyraziť!" zavelil Galdonar.
Cesta pokračovala cez tenké zalesnené údolie. Väčšinu vegetácie tvorili iba dažďové pralesy, málokedy aj listnaté stromy. Pochod im znepríjemňovala veľká horúčava. Každý z nich sa potil, iba na Thariusovi to nebolo poznať. Stále len niečo šeptal a ak sa k nemu náhodou priblížil nejaký tvor, elf zasyčal a zver zmizol. Bolo to veľmi čudné, dokonca aj Ordura to znepokojovalo, no nenechal na sebe nič poznať.
Dostali sa až na okraj lesa, k pláži. Rozhodli sa tu utáboriť a niečo pojesť. Potom pôjdu ďalej. Založili oheň a postavili hliadky. Galdonar začal niečo opekať a Luciena sa rozprávala s Thariusom. Ordur len tak posedával na pni stromu neďaleko tábora a pozoroval prírodu. Vtom sa mu pred očami mihla mohutná mačkovitá šelma. Nemohol ju nespoznať. Bolo to zviera toho šamana, ktorý ich napadol pri ceste do Campu Turajo. Ordur vytiahol palcát a ticho vyčkával. Vedel, že ak zaútočí, nemá šancu. Teraz s ním nie je Forniel, aby ho zachránil.
Prešlo niekoľko minút. Ordur stále kľačal ani sa nepohol. Vtedy započul za sebou lámanie suchých vetvičiek. Prudko sa otočil a zbadal pred sebou Dreaneia. Bol to naozaj mocný šaman. Zaujímavé bolo, že Dreanei nezaútočil. Ordur nemusel nič hovoriť, lebo Dreanei by mu i tak nerozumel. Teraz stačilo len čakať na smrť. Lenže tá akosi neprichádzala. Obaja šamani len pozerali jeden druhému do očí. Ordur to nevydržal a pokúsil sa odísť. Ale zastavila ho neviditeľná bariéra.
"Dasrion tumas danrum!" povedal Dreanei.
Ordur pocítil, že telo, ktoré mal doteraz ako zaliate betónom povolilo a on mohol slobodne odísť. Keď kráčal, pribehla k nemu šelma a pohladila ho hlavou na nohe. Ordur ju pohladil na hlave a kráčal ďalej, až k táboru.
Tharius sedel pri ohni a bavil sa podpaľovaním vetiev. Bol mladý a neskúsený, no prefíkaný a zvláštny. Nikto nespoznal, že vôbec existuje, kým sa nepridal k tejto výprave. Okolo Thariusa bola celkovo zvláštna aura. Ak bol niekto slabší než on, bol donútený od neho odstúpiť. Veď to aj bol černokňažník. Čo sa od neho iné dalo čakať.
Luciena pribehla k prichádzajúcemu Ordurovi a spýtala sa ho, kde bol. Taur však len mlčal a kráčal ďalej. Sadol si k ohňu a tam to všetko vyrozprával Galdonarovi. Potom sa najedol a napil. Galdonar ho vypočul a popremýšľal nad tým.
"Ak tu je taký mocný Dreanei ako hovoríš, prečo nezaútočí?" spýtal sa Galdonar a popravil si tabard - uniformu gildy.
"Je iný, než ostatný... je ... je to naozajstný šaman. Spravodlivý a čestný." Vysvetľoval Ordur. Započula to aj Luciena a povedala: "Aj tak. Je to náš nepriateľ."
"Ale mi za to nemôžeme. Veď orkovia začali s besnením proti Dreaneiom ešte keď žili v Dreanore." Povedal Ordur.
Tharius náhle vyskočil, keď započul slovo Dreanor. Začlao ním trhať a potom upadol na zem. Luciena k nemu ladne priskočila a skúšala, či mu bije srdce.
"Neboj." Povedal Tharius a postavil sa. "Mňa viac znepokojil ten psychický útok na náš tábor. Ubránil som nás, ale stále."
Vtom dopadlo asi dvadsať meteoritov na tábor a okolie. Ordur len tak tak unikol istej smrti. Zaútočili na nich mágovia z Dalaranu. Ten Dreanei ich musel prezradiť. Celý útok sa pokazil. Ale oni museli začať bojovať, aby sa ubránili. Ordur vyžiadal pomoc od duchov, ktorý mu poskytli silu do totemov. Mocné elementárne sily zaplavili okolie svetlami a inými javmi, ktoré sa zadli byť spôsobené dušami starých šamanov. Galdonar vyskočil a skryl sa v tieňoch, aby preskúmal počet nepriateľa. Luciena vrátila úder meteorov a Tharius začal vyvolávať rôzne démonické bytosti, ktoré útočili po Dalranských. Objavili sa tam malé draky, impovia, ale aj démoni ohňa. Boj ale stále neprichádzal ku koncu. Akoby nepriateľov stále pribúdalo. Ordur skočil medzi stromy a objavil skrčeného mága, ktorý práve dokončoval ničivé kúzlo. Jedno dupnutie a mág omdlel. Ordur ho len odkopol na stranu, aby neprekážal. Galdonar sa dostal až na blízkosť pár stôp od asi najsilnejšieho z nich. Bol to mohutný Dreaneiský šaman. Galdonara to nahnevalo a preto zabodol dýku do šamanovho krku. Ten sa pár sekúnd zmietal, no zomrel na vykrvácanie z tepny. Dreaneiova modrá krv sa roztiekla po zemi a Galdonar spokojne kráčal k táboru.
Útoky prestali. Ordur si ľahol k ohňu a premýšľal, kde asi sú ostatný. Z diaľky započul Lucienin krik: "Galdonar! Ordur! Tharius!" No on nemohol zareagovať. Práve bol unavený viac než po obrovskej bitke pred Crossom. Bol natoľko znavený, že ani nepremýšľal nad ostatnými. Zaspal.
Tharius bežal. Naháňala ho jeho nočná mora. Vtedy sa vytrhol z ríše snov a zobudil sa vedľa Ordura v stane. Bol prikrytý jemnou dekou z hodvábnej látky. Nevedel, čo sa v posledných hodinách udialo, pamätal si len, že ho ovládol pocit bolesti v záhlaví a potom... tma.
Keď si rukou ohmatal krk, našiel tam na thoriliovej retiazke divný amulet. Chytil ho a skúšal, aký je pevný. Musela to byť najmenej zliatina mithrilu a železa. Naozaj vzácny kúsok. Tharius sa rozhodol postaviť a porozprávať sa s Lucienou, ktorej dôveroval. Našiel v nej oporu a priateľku. Keď vyšiel zo stanu, zistil, že je ráno. Galdonar aj s Lucienou sedeli pri ohnisku a roprávali sa.
"Buďte pozdravený, v mene Sin´dorei." Povedal Tharius a prisadol si.
"Aj ty buď pozdravený. Už je ti lepšie?" Povedal Galdonar.
"Asi aj áno" odvetil Tharius.
"Povedz, čo sa stalo, keď si omdlel?" Spýtala sa Luciena.
"Niekto nás chcel roztrieštiť vlnou psychickej energie. Najskôr šaman." Odpovedal Tharius a zahryzol sa do teplého mäsa.
"Nebol to on!" Zašepol prichádzajúci Ordur. "On nie! Tychondius, ten Dreanei, čo som ho stretol, vyzeral inak. Ty si zabil možno toho, čo na nás zaútočil, ale nie Tychondria."
Tharius sa pozrel na Ordura a zasmial sa. "Tychondrius. Jeho rodičia asi majú radi démonov. Hlavne Nathreziomov!"
"To nie je vtipné." Povedal Galdonar a obrátil sa na Lucienu. "Musíme ísť. Forniel a ostatný už čo chvíľa zaútočia. Ak im nepomôžeme, zle to skončí."
Ordur sa pohodlne usadil na gryfona, na ktorom mal letieť až k Stormwindu. Bolo to všetko len na vlásku. Ak to nestihnú, nie len, že zomrie Forniel, ale aj Thrall. A to si teraz nemôžu dovoliť. Nie, keď potrebujú veliteľa. Česť a sláva Hordy bola v ich rukách!
