Strážca Ashenvalských tunelov
Autor: Ordur
Vojna. Slovo, ktoré orka Durxigara najviac zo všetkých trápilo. Osud tohto bojovníka bol veľmi spletitý. Najprv vyrastal vo vtedajšom Dreanore, kde sa aj narodil. No krutý démoni poslali každého orka schopného udržať zbraň do Azerothu, čiže musel ísť aj Durxov otec. Tu v Azerothe prežil Durx väčšinu svojho života. Najprv v slobodnom meste neďaleko portálu a neskôr v ľudskom internačnom tábore. V tábore sa z neho stal úplne iný ork. Začal dávať prednosť bojom a začal nenávidieť ľudí a trpaslíkov. Keď nastala v tábore vzbura a všetci utekali, Durxa chytil jeden zo strážnikov. Durx mal vtedy vek už dospelého orka, takže nebolo problém vytrhnúť sa človekovi z rúk. Potom mu ork zasadil jeden presný úder do krku a zlomil mu väz. Keď Durx utiekol, pridal sa k ostatným, ktorý verili, že Thrall je naozaj silným vodcom. Odišiel teda z Lordaeronu a putoval až k Thrallovi. Keď sa dozvedel o odchode Hordy do Kalimdoru, pripadalo mu to ako útek. No podvolil sa vláde svojho náčelníka. Na lodi plávajúcej do Kalimdoru stretol skúseného bojovníka Orgofa. Ten ho naučil bojovať so sekerou. A tak sa Durx dostal až do Kalimdoru, kde sa však dostal pod vplyv démonov, pretože slúžil Gromovi Hellscreamovi. Keď Durxa a jeho druhov Thrall očistil od démonických síl lorda Mannorotha, Durx sľúbil, že bude Thralla chrániť až do konca svojho života.
***
Durx zoskočil z veľkého skalnatého brala a bežal vpred. Prenasledoval jeleňa, ktorého potreboval, aby prežil ďalší bezvýznamný deň. Jeleň sa nešťastne potkol o trávu a spadol na zem. Durx ho dobehol a šikovne mu podrezal krk dýkou. Potom spravil ešte pár rezov a stiahol zviera z kože. Mäso rozkrájal a vložil ho do batohu aj s kožou. Durx započul praskanie vetvičiek. Obratne sa otočil a vetril vo vzduchu. Skôr než stihol schytiť sekeru pripevnenú na chrbte, niečo ho bodlo do ramena. Po prudkej bolesti nenasledovalo... nič. Durx omdlel.
***
"Keď sa raz odtiaľto dostanem, všetkých vás povraždím! Vy prašivé svine!" tento neznámy kričiaci hlas zobudil Durxa. Ork sa ocitol v temnom žalári, najskôr v podzemí. Mal zaviazaný chrbát, no cez obväzy pretekala krv. Durx sa pokúsil postaviť, no bodavá bolesť ho zložila späť na zem. Ork s vypätím všetkých síl chytil drevený stôl a podoprel sa oň. Potom sa postavil a sadol si naň. "Aj teba dostali, priateľu?" spýtal sa hlas, ktorý predtým kričal. "Kde to sme?" povedal ako prvé Durx. "V podzemných žalároch v Ashenvale. Držia ma tu už niekoľko mesiacov." Odpovedal hlas. "Kto nás drží? A kto si vlastne ty?" pýtal sa stále Durx. "Tí čo nás držia si hovoria Kult Temného Ohňa. Neviem presne, čo sú zač, ale majú k dispozícii veľmi mocných mágov a paladinov. Podarilo sa im infiltrovať aj Hordu aj Alianciu. A ja? Moje meno je Dirius Darksun. Kedysi som bol jedným z najlepších Dalaranských mágov, no plamenná légia všetko zničila. Stal sa zo mňa černokňažník." "Hovoríš Dalaran? Nie je to tá veľká kopula v strede Eastern Kingdomu? Tam, kde sa skrývajú zbabelí ľudský mágovia?" povedal posmešne Durx. "Bolo to kedysi ctihodné mesto. Tam vyrastali veľký mágovia ako Antonidas. Ale po druhom príchode Légie z neho zostali len trosky. Mágovia ohradili mesto silovým poľom, aby ho nemohli ovládnuť okolití nepriatelia. Ale ja viem o jednom spôsobe, ako sa dnu dostať." Šepkal Dirius. "Hej. Ale Dalaran bolo mesto ľudí, nie?" vyskočil Durx. "Ty si človek?" "Takmer." Smial sa Dirius. "Dlhý čas som žil sám v opustenej veži niekde medzi Outlandom a Azerothom. Tam som videl tie najstrašnejšie veci, aké existujú. To zo mňa spravilo niečo viac, ako sú ľudia." "Nechápem." Šepol Durx. "Povedzme, že nie som tak úplne človek."
***
Do žalárov prišli dvaja strážci, aby priniesli vodu a niečo na jedenie. Otvorili obe cely a vhodili tam misky. Vtom Dirius vyskočil a chytil jedného z nich pod krk. Druhý si nedával pozor a Durx mu obratne zlomil väz. Dirius chvíľu držal strážcu a potom mu zabodol ruku priamo do srdca. Vysával z neho silu, až kým sa nerozpadol na prach. Černokňažník sa potom postavil do svetla fakle a zobral ju. Drux mohol vidieť hrubé žily, ktoré prechádzali jeho tvárou. Prúdila nimi modrá tekutina. Namiesto očí mal Dirius len prázdne očné jamky, zaplnené modrou tekutinou. Telo tohto muža bolo veľmi silné a pevné. Oblečenú mal na sebe čiernu róbu. "Môžeme?" spýtal sa Durx. "Iste." Šepol Dirius.
***
Kde to do pekla sme? pomyslel si Durx, keď dýkou, ktorú zobral jednému zo stážcov, presekával hrubé čierne pavučiny. V ríši podzemného strážcu Ashenvalu, Nidiruxiusa. Myšlienky, ktoré Durx počul v hlave, neboli jeho. Dirius sa do nich musel nejako dostať. Ako to... nestihol domyslieť Durx, keď mu niečo preťalo chrbát. Orkský bojovník vyťažený spadol na zem a potichu šepkal slová starej trollskej piesne, ktorú ich šamani spievali pred smrťou. Vtom ho niečo schmatlo za tenkú vlnenú vestu a nieslo ho to ďaleko od ležiaceho mágovho tela...
***
Durx precitol v mrazivej cele, niekde ešte hlbšie v bludisku. Celý bol obviazaný tou hnusnou pavučinou. Pokúsil sa dočiahnuť nohou na dýku, ktorá ležala pred ním, no nedokázal to. Bol príliš slabý. Určite ho to monštrum nadopovalo nejakým jedom. Teda, ak to bolo monštrum. Niečo tak silné Durx ešte nevidel. A to bojoval s démonmi. Durxa zaujala malá vec pohybujúca sa v okolí jeho cely. Veľkosť ako pes, no tvar tela ako... ako pavúk... Zviera zasyčalo a ustúpilo oveľa väčšiemu tvorovi, nápadne pripomínajúceho kentaurov. Ale keď beštia pristúpila k orkovi bližšie, mohol si všimnúť, že druhá časť tela nebola koňom, ale pavúkom.
***
"Vitaj... cudzinec." Syčal pavúk. "Moje meno jest Nidiruxius. Strážca podzemných tunelov Ashenvalu. Kto si ty?" "Moje meno ti neprezradím. Beštie sú stále beštiami. Poviem ti len, že ak by si ma odtiaľto pustil a dal by si mi moju sekeru, dlho by si nežil." Durx si odpľul pred Nidiruxia. Nidiruxius nazlostene skočil pred Durxa a pozrel mu do tváre. "Opovažuješ sa ..." nestihol dopovedať, keď niekde v tuneli započul rev jedného z obrovských pavúkov. Strážca hneď odskočil a bežal smerom k epicentru vychádzajúceho zvuku.
***
Dirius sa prebral. Po tele mal mnohé zranenia, no ani jedno nebolo smrteľné. Mág sa šikovne postavil na nohy a zdvihol spadnutú Durxovu dýku. Pokúsil sa s ním spojiť, no Durx bol príliš slabý, najskôr ani nebol pri vedomí. Dirius si pretiahol svaly a šiel smerom do jednej z chodieb. Keď kráčal započul za sebou jemné syčanie. Prudko sa otočil a zbadal obrovského pavúka. Mohol mať asi dva metre. Najskôr jeden z Nidiruxiových kráľovských stráží. Mág ho uzavrel do veľkej ľadovej kocky. Potom ho z nej celého premrznutého a skrehnutého pustil a dobodal ho dýkou, pričom tvor vydával hrozivý zvuk. Keď Dirius skončil a zabil tvora, pokračoval v putovaní cez chodbu.
***
Durx sa pozrel na malého pavúka, ktorý za sebou ťahal jeho sekeru. Pavúk si niečo mrmlal pod nos. Akoby vedel rozprávať. Tak sa mu Durx prihovoril: "Hej ty. Vieš tá sekera... je moja. Mohol by som ju posledný krát chytiť?" "Nieee. Pán prikázzzal. Ak sa jej dotknešššš..." "Ale ja tu zomriem! Prosím, len raz!" "Ale len dotknúúúť." "Vďaka." Pavúk priniesol sekeru k Durxovi. Ten k nej natiahol ruku a keď pavúk nedával pozor nohou mu prišliapol hlavu a zabil ho. Ork nadvihol ťažkú sekeru a preťal pavučiny, ktorými bol priviazaný. Durx sa uvoľnil a na chvíľu si sadol. Keď všetko predýchal, skryl sa za balvanom, ktorý ležal pri stene. Do miestnosti vbehol Nidiruxius a hľadal ho. "Poď sem ty malý prašivý ork!" reval. "Ak vás nebudem mať všetkých troch, tak Kult zabije moje deti!" Keď sa beštia pozerala inam, Durx obratne vyskočil a zabodol jej sekeru do zátylku. Pavúk sa začal zmietať v bolestiach. "Akých troch?!" zreval na neho Durx. "Načo? Ak ti to poviem aj tak zomriem!" "Mám tu obväz! Ak mi to povieš, nechám ťa žiť." "Ty, ten prašivý mág a... a šaman. Orkský šaman Dethrion... arghhh." Nidiruxius posledný strážca Ashenvalských tunelov... posledný krát vydýchol.
***
Do miestnosti k Durxovi vbehol Dirius. Nič nepovedal, len ho chytil za rameno a preniesol ich na povrch.
