Bol chladný zimný večer, obloha tmavla pod náporom noci a severné vetry zahnali do Mulgore sneh.  Len málo taurenov po celý svoj život videlo tak krásnu a zároveň strašnú noc a ešte menej z nich ju prežilo. Neskôr bola táto udalosť pomenovaná ako „Bezmenná“ a zapisovala sa dátumom: tridsaťdva rokov pred stavbou Thunder Bluffu. V južnej časti Mulgore stála malá osada kočovníkov, ktorá smerovala cestou cez Barrenský priesmyk ďaleko od krvilačných hôrd kentaurov. Starý tauren sedel v stane so svojou manželkou a pestoval práve narodeného syna, Ordura, čo znamená v starej reči predkov Moc. Ich malý syn kopal nožičkami a usmieval sa na otecka, starého veterána z vojen.

        Nocou sa ozývali tiché zvuky kopýt, ktoré neboli schopný stráže tábora spozorovať, dokonca ignorovali aj lámanie vetví, pretože sa po okolí prechádzalo veľa vlkov a iných zverov. Hlavný strážca, Gorbond, stál v strede dediny a načúval múdrym radám šamana Fordocha, keď planinu obehol zúfalý výkrik: „Kentaury!“

        Ordurov otec, Ermdar, predal dieťa matke, prehodil na seba ťažkú zbroj, chytil sekeru a vyšiel von, hrdinsky, bez okolkov zvolal všetkých bojovníkov a vrhli sa vpred, bok po boku, sekera vedľa sekery, za pomoci šamanovho liečenia sa rozhodli chrániť svojich blízkych.

        Predtým než začneme Ordurovým precitnutím v hrdinnom svete WoW, je nutné, aby ste vedeli, že zdedil mnoho po svojom otcovi, takže vám rozpoviem príbeh, ako sa jeho otec stal učňom na akadémii Nočných elfov a bol vycvičený za druida. Stalo sa to tak...

        Jedného večera s Ermdar rozhodol opustiť svoju kočovnú rodinu, pretože objavil aké schopnosti sa v ňom skrývajú. Pohol predmetom len pomocou svojej mysle a dokázal ovládnuť zblúdeného vlka, ktorý ho dlho nasledoval. Nebol ako jeho vrstovníci, nemal rád hry a už vôbec nie školu. Keď šaman rozprával príbehy o nebojácnych elfoch, mladému taurenovi sa zachcelo vidieť ich kráľovstvo v lesoch Ashenvalu, preto utiekol.

        Desať dní sa plahočil Pustinou, kým sa mu podarilo stretnúť kočovnú skupinu kentaurov. Dostal sa do ich zajatia a bol vypočúvaný ich náčelníkov, veľkým Ironkilmerom, ktorý bol známy mučiacimi prostriedkami.

        „Povedz... bastardie mláďa, kam máš namierené?“ zasyčal Ironkil pri prvom vypočúvaní.

        „Do Ashenvalu, pane...“ odvetil Ermdar potichu a stiahol sa do seba. Mučili ho. Najprv mu priložili horúce železo na plece, potom na hruď, kým nebolo vidieť že omdlieva od bolesti. Potom ho ošetrili a na niekoľkým miestach mu do tela zabodli dlhé jedové bodce, ktoré ho ochromili utrpením, avšak on sa stiahol do seba tak hlboko, že zabudol na svoju slabosť. Prerazil kožené putá a chopil sa Ironkilmerovej sekery známej po celom Kalimdore, rýchlosťou blesku sa napriahol a ukrátil troch kentaurov o hlavy, vrátane náčelníka a jeho poskoka Kremna. Odvtedy ho volali Kendhramner – zabijak kentaurov, kolovali o ňom príbehy, ktoré počul aj Ordur, ale o tom neskôr.

        Erm dorazil do svitania k hraniciam Ashenvalu, avšak bál sa do nich vstúpiť skôr, pretože sa zdali byť temné a nebezpečné, úplne odlišné než v jeho predstavách. Deň blúdil v spletitých lesoch a lianách, kým našiel osadu Drumnaia a bez obáv vošiel dnu. Zdala sa byť opustená, no nato sa spoza tieňov vynorili lukostrelkyne a namierili na jeho hruď desiatky šípov. Tauren potiahol nosom a pomaly zložil Ironkilovu sekeru z chrbta, tak, aby neprekvapil elfky žiadnym rýchlym pohybom a aby neriskoval smrť.

        Veliteľka elfiek, Shandris, prijala Erma hneď v ten deň v svojom skromnom príbytku. Pohostila ho všemožnými dobrotami z lesa a začala sa ho vypytovať otázky, samozrejme jemnejšie než kantaury predtým.

        „Odkiaľ prichádzaš, mladý tauren a čo ťa vedie sem, do posvätných hájov elfov z Teldrassilu?“ spýtala sa Shandris, postaršia elfka.

        „Idem z Mulgore, pani a cestujem, aby som našiel tvoj ľud, milostivá, pretože hľadám spôsob, ako sa stať druidom. Objavil som nezvyčajné schopnosti pani, preto vás prosím, zoberte ma k vašim bratom a učte ma!“ prosil tauren priamo, nezdráhal sa možnosti, že ho elfovia odmietnu, bol hrdý na to, že sa nebál ju osloviť.

        Shandris sa usmiala, prívetivo, prekvapene a so záujmom si poprezerala mladého Erma. Chytila ho za ruku a prisunula sa k nemu bližšie. Do ucha mu zašepkala pomaly smer jeho ďalšej cesty a on jej pobozkal ruku. Prehodil si sekeru cez chrbát a vykročil na sever, vedený jej radou a pohľadmi elfov na jeho chrbte sa vydal do Darnassusu...

        Trvalo mu mesiac, než sa dostal do hlavného mesta jeho najobľúbenejšej rasy a vstúpil do akadémie Malfuriona Stormragea, ktorý sa nachádzala v Smaragdovom sne – realitou medzi našim a spirituálnym svetom.

        Vyučovali ho v troch odboroch: obnovovacia, premenná a živelná druidistika. O dva roky ho prepustili a sám sa vrátil do Mulgore, kde si našiel krásnu manželku a mal dvoch synov, Ordura a Thorna. Thor opustil rodičov skôr a vydal sa do Darnassusu za cieľom stať sa druidom, no Ordurove poslanie bolo iné. Sudba mu predurčila osud byť šamanom, bojovníkom dobra...

        Hordy, doslova armády kentaurov obkľúčili tábor  taurov v centre Mulgore, obkolesenom malou skupinou dobre vycvičených veteránov. Strhol sa boj, šípy vzlietli a dopadli, avšak ani jeden neprenikol silným brnením obrancov, ba ich ešte viacej rozzúril a primäl k lepšiemu výkonu. Ermdarova sekera prenikla štyrmi koňskými mužmi ako nôž maslom a vytvorila si tak rešpekt medzi útočníkmi. Fordochovi vyletelo z rúk niekoľko rozoklaných bleskov a na uhoľ spálilo šiestich kentaurov, takisto ako aj Gorbodov alchymistický odvar rozbitý na zemi vyšľahol plameňmi smrti. Boj bol neúprosný a trval tak dlho, kým posledná krv nebola preliata. Erm odrazil dva útoky, avšak tretí mu preťal ruku a štvrtý hrdlo, tak skončil príbeh hrdinského taurena, aspoň jedna kapitola...

        Ozvali sa rohy a dupanie, Fordoch prerušený v kúzlení spadol na zem s rozťatou lebkou a usmiatym kentaurom nad sebou. Avšak koňak sa okamžite prestal smiať. Preletela nim sekera náčelníka taurenov Cairna Bloodhoofa a palcáty ďalších dvoch náčelníkových druhov. Tak sa stalo, že taureni osadu ubránili a nazvali ju Bloodhoof villadge...

        Ordurova matka vyšla so synom von z úkrytu a ako náhle mladý uvidel svojho otca mŕtveho, oči mu zažiarili čistým bleskom a každý, s výnimkou kentaurov, kto padol v bitke ožil s novým poslaním – rozosielať po svete mier.

        Na tieto udalosti, ovplyvnený nimi si spomínal Ordur, keď sa začala hrdinská kapitola jeho príbehu, keď priniesol desať pier Plainstraiderov do Bloodhoof villadge, takto zaťala jeho púť po celom Kalimdore, Eastern Kingdome a nakoniec Outlande, jeho stret s Lady Vashj pri bitke v Ogrimmare, bitka bok po boku s Malfurionom Stormrageom a odvážnym Fornielom druidom.

        „Navždy si to budem pamätať.“ povedal Ordur, keď prechádzal so sekerou svojho otca po malebnej lúke a znova spomínal.